Školáci z Bukoveckej si to naplno užívali
Na vodnej ploche jazera to včera vyzeralo ako keby tam boli Košické Benátky číslo 2. V skutočnosti patrila voda každému, kto sa rozhodol zapojiť sa do Water sport open day –
čo bol Deň otvoreného športu – vodné športy v Košiciach.
Pavol Lopuchovský ml., ktorý bol zodpovedným organizátorom tejto dvojdňovej akcie, bol rád, že voda a športy, ktoré sa na nej dajú praktizovať, prilákali viac zvedavcov ako očakávali. „Tešíme sa každému, kto sa pristavil. Vodné športy sú oproti iným dosť na okraji záujmu verejnosti. Pritom sú rovnako krásne a zzaujímavé ako hociktorý druhý. Zatiaľ sme agilní, športujeme, súťažíme, ale aj u nás potrebujeme, aby prišla nová krv – mladí záujemcovia.“
Podujatie na jazere je súčasťou predstavenia projektu cezhraničnej spolupráce – Medzinárodné partnerstvo mládežníckeho športu a jeho hlavnými organizátormi boli Akademik Technickej univerzity Košice (ATU) a Klub vodného lyžovania Trixen
za spoluorganizácie mesta Košice v rámci projektu Košice 2016 – Európske mesto športu. Predstavili padleboarding, kajaking. rafting, wakeboarding a vodné lyžovanie.
Najviac sa s vodou skamarátili a kajaky či člny si naživo odskúšali školáci
zo Základnej školy na Bukoveckej ulici. Dievčatá a chlapci sa dali rýchlokurzom poučiť ako majú správne udržiavať rovnováhu i pádla a potom už hurá, do vody. Plavbu si odskúšal aj otec s dvomi slečnami „na palube“, i ďalší odvážlivci. Hlavne sa však zabávali školáci. Topánky a ponožky skončili pod stromom a oni… ale nie, vo vode nikto neskončil. O to, aby bolo všetko ako má byť, sa starali okrem iných členovia Kamikse, teda vodáckeho klubu ATU Košice. Obaja sú aktívni kajakári a venujú sa splavovaniu na divokých vodách predovšetkým v rakúskych Alpách. „Naše začiatky boli podobné ako dnes u školákov. Skúšali sme, skúšali, hlavne eskimácky obrat dá každému zabrať. Niekomu trvá dve hodiny, kým sa ho naučí, ale niekomu naň nestačia ani dva roky. Je to obrat, kedy visíte vo vode dolu hlavou a vtedy je najdôležitejšia orientácia. Dnes je to u mňa už v pohode,“ dozvedáme sa od Michala Žolka. S vodou sa človek musí maximálne zohrať. S tým súhlasí jeho klubový kolega Ján Malega, ktorý tiež pobehoval od jedného školáka k druhému, dával im vesty i rady a usmernenia. „Byť vo vode to nie je ako keď vás niekto posadí na bicykel a vy sa pokúšate udržať rovnováhu. Tu rovnováhu neudržíte, ak vodu nepočúvate. Musíte s ňou byť, rovnako ako s kajakom, zohratý. Určite to teda nie je len o pádle. Ono je prakticky len pohon. Kajaky, na ktorých jazdíme, sú plastové, takže sú odolné voči nárazu, hlavne na kameň. Pri samotnej vode to však nepomôže, každá je iná. Takže tréning, tréning a zase tréning, to je to, čo sa musí kajakár naučiť.
Zo školákov, ktorí to včera vo vode jazera skúšali, raz možno budú športovci na vode. Svojou odvahou a zručnosťou to nejeden dokazoval. Na čom sa všetci jednomyseľne zhodli bolo prianie, aby sa takéto podujatia uskutočnili na našom jazere častejšie. Lebo to včerajšie bolo jednoducho super, špicové.
