– Deň boja za slobodu a demokraciu – štátny sviatok SR
Počiatok štátneho sviatku siaha do roku 1939, do Protektorátu Čechy a Morava. Orgány Veľkonemeckej ríše 17. 11. 1939 zatvorili všetky vysoké školy, ako reakciu na študentskú pripomienku vzniku Československej republiky 28. októbra a masovú účasť na pohrebe zastreleného medika Jana Opletala. Bezpečnostné zložky vtrhli na pražské internáty, stovky študentov deportovali do koncentračných táborov a deväť funkcionárov študentských organizácií popravili.
17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu tejto smutnej udalosti. Brutálny policajný zákrok proti účastníkom zhromażdenia na Národnej triede v Prahe vyvolal vlnu rozhorčenia verejnosti a následné protestné akcie. Do štrajku po vysokých školách vstúpili herci divadiel, od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie po celej ČSSR. Vzniklo Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu, 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek. Federálne zhromaždenie 29. novembra zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla. V decembri prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom, v ten istý deň prezident odstúpil. 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.
Deň boja za slobodu a demokraciu ako štátny sviatok si 17. novembra pripomíname od roku 2001. Parlament vtedy 25. októbra schválil poslanecký návrh novely zákona o štátnych sviatkoch.
