Jedným to išlo po ľade „na nožoch“ lepšie, iným trochu horšie. Čo však nikomu nechýbalo, bola snaha zvládnuť korčuľovanie čo najlepšie a padať čo najmenej. Jesenná jazerská korčuľovačka, ktorú pripravila mestská časť, sa podľa nás opäť vydarila. Prišlo veľa detí, ktoré sa vyšantili a komu sa chcelo, mohol aj súťažiť o sladkosť. Starostka sa tentokrát zdržala krátko (večer mal syn stužkovú), takže ani na korčule sa nepostavila. Jej zástupca Bernard Berberich ju však zastúpil.
Pri zvládnutí organizácie podujatia, súťažiach, aj pri korčuľovaní.
Pri akomkoľvek podujatí, kde sa človek cíti aspoň trochu dobre, čas akoby dvojnásobne rýchlo letel. Aj naša poldruha hodinka v Crow Arene zbehla ako nič. Škoda. Ešte nejaká tá fotografia s maskotmi podujatia, sladkosť na rozlúčku a niekedy zase dovidenia.
