Namiesto spánku nočná “sprcha“
Od Tatier k Dunaju je síce aj titul piesne skupiny Elán, no táto informácia sa týka trochu inej sféry. Hovoríme o 345-kilometrovom štafetovom behu 6, 9 alebo 12-členných družstiev, ktoré sa rozhodnú absolvovať „po vlastných“ trať od Jasnej v Nízkych Tatrách po nábrežie Dunaja v Bratislave.
Medzi 220 štafetami z celého Slovenska boli na podujatí aj družstvá z Košíc. Jednu štafetu tvorili mladí muži, ktorí pravidelne trénujú, a tak nečudo, že celú vzdialenosť prebehli za nejakých 17 hodín, čo im vynieslo medzi štafetami prvé miesto. Ďalšia skupina, to bolo 12 bežcov a dvaja muži na bicykloch, medzi ktorými sme vďaka odvážnym dámam mali aj „jazerské“ zastúpenie. Mimochodom v tejto skupinke bolo viac žien ako mužov. Žeby sa aj tu potvrdila ich lepšia kondička, viac „guráže“ a bojovnosti? Nech je tak alebo onak, faktom je, že štafetové družstvo Active life Running stars, o ktorom je reč, trať v 36 etapách zvládlo.
Aké to bolo? Podľa členky družstva Renáty Lašutovej ťažké, fyzicky i psychicky náročné, ale krásne. „Naše družstvo Active life bolo na tomto podujatí už vlani a keď mi kamaráti rozprávali, čo všetko zažili, musela som sa k nim tento rok pripojiť. Neľutujem. Hoci bolo príšerne teplo, aj 35 stupňov, fascinovali ma počas celého behu kolegialita, priateľstvo a súdržnosť štafiet. Stalo sa napríklad, že iní nemali dosť vody na pitie. Bez váhania sme im dali z našich zásob. Hoci sa bežci zo štafiet nepoznali, nikto nad ničím nerozmýšľal a tam, kde bolo treba, hneď pomohol.“
Členmi ich družstva boli aj dvaja bicyklisti. Prečo? V noci sa bežalo aj lesnými cestami a baby sa tmy či nejakého tvora predsa len báli, a tak bol cyklista akousi ochrankou. Jazdil síce za štafetou, pred ňou nemohol byť, aby ju „neťahal“, ale aspoň ten pocit, že je pri nich aj muž… Zažili aj niečo, čo vonkoncom nepredpokladali. Normálny človek v noci zvykne spať. Aj tých, čo práve nebežali, ťahalo si hodinku či dve zdriemnuť. Rozložili sa teda na futbalovom ihrisku, ktoré našli a ľahli si. Veľmi skoro však z neho zutekali. Spustilo sa totiž nočné striekanie trávy ihriska…a bolo po oddychu a spánku. „Do cieľa v Bratislave sme dobehli za 34 hodín. Nie je to rekord, ale o ten nám nešlo. My sme sa chceli hlavne zapojiť a reprezentovať mesto i Jazero. A to sa podarilo,“ dodala Jazerčanka Renáta Lašutová.
Naša mestská časť túto skupinku štafetových bežcov podporila morálne, finančným príspevkom i kúpou tričiek s typickým zvýraznením príslušnosti k Jazeru.
