Veľmi rady by opäť išli
Sofia, Natália, Daniela, Vanesa, Nina a Adela – čo je šestica dievčat zo Súkromnej základnej školy z Dneperskej ulice a pravdepodobne aj ich učiteľka Ingrid Urbánová – si dnes určite pospali dlhšie ako zvyčajne. Museli dospať včerajší nočný príchod domov od našich južných susedov.
Tak ako v nedeľu minulý týždeň odchádzali z košickej stanice vlakom, ktorý smeroval do Budapešti, včera sa rovnako vlakom vracali z pobytu v Medzinárodnom umeleckom tábore v Bernecebaráti domov. Okrem našich dievčat boli v tábore mladí ľudia z Ukrajiny, Rumunska, Prahy, maďarského Dabasu a deti z umeleckej školy z XV. obvodu v Budapešti, s ktorým má naša mestská časť partnerské kontakty.
Podľa Ildikó Szegedyovej z miestneho úradu, ktorá bola vedúcou košickej výpravy, dievčatá jedna ako druhá prehlásili, že sa im v tábore všetko páčilo a keby to bolo možné, veľmi rady by do neho opäť prišli. Dosť im bude chýbať pražská skupina, s ktorou si vďaka bližšiemu jazyku predsa len lepšie rozumeli. Maďarčina bola pre ne ťažká, hoci zopár slov sa naučili a s nadšením ich niekoľkokrát vo vlaku zopakovali. Celkom dobre im išlo počítanie do desať, základné frázy i dve zázračné slovíčka – ďakujem a prosím. Po čase ich, čo je dosť pravdepodobné, asi zabudnú, ale spomienky a množstvo fotografií na pekné chvíle im určite ostanú.
Ešte posledná rozlúčka s priateľmi z tábora i fotky na pamiatku spred a z interiéru železničnej stanice Keleti pályaudvar, a hajde domov. Je o čom rozprávať…
dav
