Na nudu času nebolo, stále sa niečo dialo
Mestská časť zorganizovala minulý týždeň prímestský tábor Jazeráčik. Boli v ňom deti od 6 do 14 rokov. Prvý deň predpoludním si Jazeráčikovia po úvodnom zoznámení chvíľku kreslili a potom vyšli von, aby si z odtlačkov dlaní vytvorili farebnú táborovú vlajku. Čo na tom, že prsty mali zelené, červené, bordové, žlté, voda to dala do poriadku.
Predpoludním si ešte stihli z korálok vytvoriť prívesok. Po obede ich čakali ukážky výcviku psíkov z Únie vzájomnej pomoci ľudí a psov.
Druhý deň predpoludním mali táborníci vedomostné súťaže. Po nich sa vybrali na návštevu Vodnolyžiarskeho strediska Trixen. Vidieť vodných lyžiarov ako sa „plavia“ po hladine jazera, robia otočky či dokonca vývrtky, to je čosi, čo sa každý deň neprihodí. Niektoré deti aj ústa zabudli pri ich výkone zavrieť, také boli jazdami unesené. Juraj Kerpčár a Karin Bořiková, ktorí sú už majstrami na vode našej, jazerskej, aj na európskych vodách v iných krajinách, im porozprávali o tomto krásnom športe. Lyžiari z kempu z Piešťan, ktorí na Trixene trénovali, im zase predviedli ukážkové jazdy. Po dobrom obede utorkový pobyt v tábore ukončili športové súťaže a jazdy na šlapacích kárach. Že to chcel skúsiť každý, či má šesť či trinásť rokov, je samozrejmé…
Výroba záložiek do kníh a dekorovanie kameňov, to bola časť stredajšieho predpoludňajšieho programu tábora. Po tvorivej dielni sa dievčatá a chlapci presunuli do sveta ticha a kníh – do pobočky Verejnej knižnice Jána Bocatia na poschodí obchodného centra Čingov (Ural). Monika Vendráková im niekoľkými slovami predstavila knižnicu a vysvetlila im, ako sú knihy na policiach uložené. Hoci dnes svet valcuje digitalizácia a vďaka sociálnym sieťam pomaly zabúdame na klasické ručné písanie, posielanie listov, pohľadníc či čítanie kníh a šušťanie stránok pri ich otáčaní, až také zlé to podľa knihovníčky predsa len nie je. Vďaka správnemu vedeniu rodičov niektoré deti stále chodievajú do knižníc a čítajú. Po stretnutí v raji kníh sa táborníci presunuli na miestny úrad. Starostka ich síce neprivítala, je na dovolenke, ale aj tak boli pasovaní za jej škriatkov – pomocníkov. Po pasovačke sa prešli po úrade a niektorých pracoviskách. Popoludnie potom patrilo potom prázdninovej Talent show, do ktorej sa prihlásilo 18 táborníkov. Deti predviedli skutočne všetko – tanec, spev, ovládanie futbalovej lopty, hru s kartami, skladanie papierových orgiami.
Štvrtý deň prímestského tábora patril cestovaniu a poznávaniu. Deti navštívili jaskyňu Zlá Diera pri obci Lipovce. Je jedinou v Prešovskom okrese a zaujímavou i tajuplnou aj preto, že nie je osvetlená, a tak návštevníci využívajú pri chôdzi a pozorovaní klasické jaskyniarske karbidky alebo vlastné baterky. Pre táborníkov znamenala jaskyňa obrovské napätie a zážitok. Keď sa dostali von, priestor dostali hry a oddych. Po dobrom obede vo Fričovciach sa presunuli do Ekoparku Holá Hora, ktorý je zameraný na environmentálnu výchovu. Navštívili minizoo a ak sa to podarilo, niektoré zvieratká i pohladkali. Jazeráčikovia si tiež pochutnali na koláčikoch, ktorými ich na výlet vybavili starostlivé mamky a babky.
V piaty, posledný deň tábora, predpoludnie patrilo tvorivej dielni, v rámci ktorej si deti vyrábali náramky. I keď je to viac babská zábava, veď dievčatá sa rady parádia, ani chlapci za nimi v tvorivosti nezaostávali. Trochu horšie to už bolo v kvíze venovanom pesničkám. Najmä pri ľudovkách mali Jazeráčikovia, a v tomto prípade rovnako poniektoré dievčatá
i chlapci, problém pokračovať v textoch pesničiek, ktoré im vedúca tábora púšťala.
Hlavným programom dňa bolo zhodnotenie tábora, ktorý mal deťom niečo ukázať, čosi ich naučiť, dať im priestor zabaviť sa, vyšantiť sa či dosiahnuť čo najlepší výsledok v súťaži. To, že poslanie bolo splnené, deti v ňom veľa prežili, a aj s vedúcimi boli spokojné, dokazujú trebárs lístočky popísané detskou rukou s úprimnými vyznaniami, ktoré im „poslali.“
Úplne na koniec, ešte pred záverečným fotografovaním na pamiatku, dostali drobné ceny najmladší táborníci – Sebi, Miška, Marko a Eliška, ktorí len v septembri pôjdu do školy. Za aktivitu boli zase ocenení Julka, Emka, Maťka a Samko. Balenie múky a prášok do pečiva domov niesli pre zmenu deti, ktorých mamy a babky zásobili deti na výlete koláčikmi od výmyslu sveta. Po oceňovaniach a ďakovaniach si urobili spoločnú fotografiu. A čo bolo úplne potom? Zazvonil zvonec a táboru je koniec. Pripomínať ho budú už len zážitky, spomienky, fotografie a vlajka, ktorú si deti v prvý deň tábora odtlačkami dlaní vytvorili.
dav
