Žena je silnejšia ako človek
Klára a Tity, Klára a iglu, Klára a mátohy, Ženy nášho rodu, Nepýtaj sa, kde som, Pozri sa na seba, Za to mi zaplatíš…. To sú niektoré z titulov, ktorých autorkou je spisovateľka Petra Nagyová Džerengová.
„Som Košičanka, presnejšie Jazerčanka, pretože do osemnástich rokov som bývala
na tomto peknom sídlisku,“ hrdo sa na začiatku besedy v pobočke Verejnej knižnice Jána Bocatia na Uralskej ulici prihlásila spisovateľka pre deti i dospelých k „jazerským“ koreňom. „Hoci som po osemnástke odišla študovať do Bratislavy, na sídlisko som
sa často vracala. Všetko sa zmenilo o päť rokov neskôr. Mala som 23 rokov, keď som sa vydala a v Bratislave som si založila vlastnú rodinu. Neskôr sa do hlavného mesta presťahovali aj moji rodičia. Do Košíc sa však stále rada vraciam. Domov má človek len jeden. Mám tu veľa známych, priateľov a nemálo spomienok. I na prvé lásky, ale napríklad aj na pobočku knižnice. Nestalo sa, aby som pri návšteve Košíc nezašla aj tam.“ Knihy mala spisovateľka rada od malička a aj sama ich chcela písať, ale jej detská predstava bola, že knihy môže písať len veľký bradatý ujo žijúci kdesi ďaleko a nie ona…
Postupne sa jej názor, samozrejme, menil, i keď na otázku ako prišla k tomu, že bude písať, a dá len ťažko odpovedať. Každý človek sa narodí s talentom na niečo, len musí prísť na to, čoho sa týka, a, samozrejme, treba ho rozvíjať. U nej sa to asi začalo poviedkou Svet v roku 2000. Bola to sci – fi poviedka a mala ju uverejnenú v školskom časopise Jenisej, ktorý vydávala a dodnes vydáva jej škola – Základná škola Jozefa Urbana na Jenisejskej ulici. „Akosi od detstva som vnútorne cítila, že chcem to alebo
ono povedať. Ak k tomu pridám fantáziu, ktorú mám asi po otcovi, písanie mi celkom ide. V detských knihách sa odráža hravosť a čiastočne aj moje úžasné zážitky z detstva spojené s Košicami. Rovnako aj kniha Ženy nášho rodu sa odohráva hlavne v tomto meste.“
Spisovateľka okrem začiatkov písania zaspomínala na časy, keď bola popri vysokoškolskom štúdiu letuškou, aj viceprimátorkou. „Táto funkcia priniesla náročné,
ale zaujímavé obdobie. Pre mňa o to viac, že dávnejšie predtým som napísala fejtón Ženy v politike, kde som, hoci som takéto skúsenosti ešte nemala, dosť dianie vystihla. Škoda, že v politike je málo žien. Oveľa menej by sa schôdzovalo, pretože ženy majú doma rodiny a kopec ďalšej práce, preto nemajú čas strácať čas.“ Autorka to dobre pozná, je mamou štyroch detí, ktoré ju chceli mať pri sebe, a tak sa pri nich nie vždy dalo a dá naplno písať. Nik doma nechodil okolo dverí po špičkách, aby ju nerušil pri dávaní myšlienok na papier. Ideálne podmienky neboli, ale… „Našťastie, som ranné vtáča, nerobí mi problém vstať ešte predtým ako ostatní v rodine, a tak viem hodinku či dve rezervovať len písaniu. Spočiatku som tvorila iba do „šuflíka,“ nikto to nechcel čítať.
Ani moja mana nie. Manžel ich nečíta dodnes. Prvá kniha uzrela svetlo sveta presne
na moje 33. narodeniny, čo bolo pre mňa niečo úžasné a nikdy na to nezabudnem.“ Odvtedy vydala ďalšie knihy pre deti i dospelých. Hlavnou postavou troch z nich je Klára. Hrdinka má meno po jej dcérke, ktorá je na to pyšná, ale i smutná z toho, že mama nechce napísať ďalšie pokračovanie.
Ako sa to všetko dá zvládnuť? „Žena je silná. Silnejšia ako človek. A človek zvládne toľko, koľko je mu v živote naložené. Určite sa nesnažím nič dopredu riešiť či plánovať, ale beriem to, čo prichádza. Aj keď je to niekedy zložité. Manžel napríklad pracovne pôsobí v Bruseli, kam zobral aj dve deti. Ďalšie dve ostali so mnou. Aby sme boli čo najviac spolu, často s deťmi lietam hore – dolu. Doslova máme do konca roka rozpis, kedy čo sa udeje, kto kedy s kým poletí.“
Hodinová beseda neskutočne rýchlo ubehla. Petra Nagyová Džerengová je výbornou autorkou, ale aj úžasnou rozprávačkou, ktorá by sa dala počúvať od rána do večera.
No nedalo sa. Utekala na vlak a za deťmi. Podpísať knihy malým čitateľom i dospelým ale stihla…
